BIELE KARPATY - rozloha 14 915 ha, 291-911 m n. m.
Jedná sa o najväčšie Európsky významnú lokalitu (EVL) v rámci CHKO Biele Karpaty. Zaberá jej strednú časť od Veľkej nad Veličkou po Strání a svojimi výbežkami dosahuje až k Zítkovej. Vďaka veľkej rozlohe je dôležitá predovšetkým pre ochranu biotopov: prirodzených listnatých lesov, kvetnatých lúk a mokradí. Terénnou dominantou Bielych Karpát je bělokarpatský hrebeň s najvyšším vrcholom Veľká Javorina (970 m n. m.), na juh od neho sa potom nachádza Hradisko (636 m n. m.) a Výskum (631 m n. m.), ktoré sú oddelené hlbokým Filipovským údolím. Typické pre oblasť sú kvetnaté lúky s roztrúsenými solitérnymi stromami, s mozaikou pastvín, pěnovcových pramenísk, krovín a malých lesíkov s vysokou rozmanitosťou teplomilných i podhorských rastlinných spoločenstiev. Lesná vegetácia je mimoriadna svojím rozsahom, zachovalosťou a tiež mimoriadnou druhovou bohatosťou.
Na bělokarpatských lúkach rastie veľký počet chránených a ohrozených druhov rastlín, ako napríklad: prstnatec sedmohradský a zvonček hadincovitý, vstavač purpurový a kýchavica čierna. Na SPR Porážky sa nachádza jediná lokalita všivca statného. Z naturových druhov rastlín sa vyskytujú črievičník papučkový, hľuzovec Loeselov a srpica karbincolistá.
Kvetnaté lúky Bielych Karpát sú aj miestom výskytu veľmi bohaté fauny a predstavujú dôležité útočisko vzácnych a ohrozených druhov bezstavovcov (hmyz, pavúkovité). Na lúčnych porastoch sa vyskytuje vzácny sekáč, početné populácie perleťovca dvojradového, ďalej pestrokřídlec podražcový a martináč hrušňový. Z naturových druhov živočíchov sa vyskytujú bourovec trnkový, modrásek bahenný, modrásek očkovaný, ohniváček černočárý, přástevník kostihojový, střevlík hrboľatý, vrkoč bahenný, vrkoč útly a žltáčik barvoměnný.
ČERTORYJE - rozloha 4 728 ha, 200-559 m n. m.
Rozkládajú sa v južnej časti CHKO v priestore od Radějova po Malú Vrbku. Jedná sa o rozsiahly komplex lesov a lúk. Územie je typické početnými zosuvmi pôdy. Práve zosuvy sa odrážajú i v pôvodu miestneho názvu území "čert to ryje", ktorým si ľudia vysvetľovali vznik tohto geologického javu.
V oblasti prevažujú vápnité ílovce a pestré červenohnedé a zelenošedé ílovce. V lesoch prevládajú dubohabřiny, vo vyšších polohách kvetnaté bukové lesy. Na tunajších kvetnatých lúkach sa vyskytuje mnoho vzácnych, chránených a ohrozených rastlín, bohaté zastúpenie tu majú predovšetkým rastliny vstavačovité. Čertoryje sú najbohatšou lokalitou rudohlávku jehlancovitého, k hojným druhom orchideí ďalej patrí napr pětiprstka žežulník pravá, vstavač mužský znamenaný, vstavač vojenský, vstavač bledý, bradáček vajcovitý a vemeník dvojlistý. Významné, ale početne malé populácie predstavujú napríklad toric včelonosný, črievičník papučkový či vstavač kukučka. Bohaté populácie vytvára srpica karbincolistá a mečík bahenný. Z živočíchov sa tu vyskytuje napríklad přástevník kostivalový, tesárik obrovský, Roháč obyčajný, žltáčik barvoměnný, bourovec trnkový a ohniváček černočárý.
